D1 Turany — Hubová na konci vlády Ivety Radičovej

Autor: Jano Topercer | 3.11.2011 o 10:59 | (upravené 4.11.2011 o 7:50) Karma článku: 12,16 | Prečítané:  3324x

je na tom presne tak isto, ako na konci vlády Roberta Fica. Ba — o poldruha roka horšie. Ešte horšie, že po tom neštekne ani jeden slovenský "strážny pes". Tak aspoň niekoľko neštekavých postrehov k téme.

V polovici októbra 2011 v Bruseli v tichosti skončil ešte "len" siedmy pokus o primerané posúdenie ("appropriate assessment" podľa Smernice č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín) vplyvov D1 Turany — Hubová na dotknuté územia európskeho významu (ÚEV). Dopadol presne tak isto, ako predchádzajúcich šesť pokusov ministra Vážneho a spol. Teda neúspešne pre slovenskú stranu a ňou pretláčaný úžinový variant trasy. Názor Európskej komisie zostáva, že projekt nebol posúdený podľa požiadaviek Smernice o biotopoch.

Ten najnovší pokus o posudok som nečítal, lebo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR SR) ani spracovateľka Ing. Viera Husková nás k nemu neprizvali ani o ňom oficiálne neinformovali. Podľa neoficiálnych správ ale až na malé výnimky (napr. umiestnenie ekoduktu) kopíruje všetky vážne chyby, ktoré sme vyčítali tým predchádzajúcim pokusom (pozrite Topercer a kol. 2009, 2010). Predovšetkým chce zas a znova odignorovať environmentálne zjavne lepšie varianty trasy D1 s tunelom Korbeľka, príp. Veľká Fatra. Podcenené zostávajú aj geologické riziká, zvlášť na severných svahoch Kopy pri Kraľovanoch. Tam v dôsledku aktivizácie rozsiahlych zosuvov po prípravných prácach hrozí okrem škôd na prírode a majetku aj veľké predraženie projektu nákladmi na sanáciu zosuvov, stabilizáciu strání, každoročnú údržbu a i.

S takýmto výsledkom práce dosluhujúcej vlády sotva môže byť niekto spokojný. Preto znova žiadam MDVRR SR, Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. a ďalšie slovenské autority, aby už viac neskúšali vykývať so Smernicou o biotopoch a nestrápňovali viac seba ani Slovensko v európskych inštitúciách (ktoré sú im ináč také drahé). Tento rok nevyužili jednu z najlepších šancí na riadne posúdenie projektu. O ďalších bude mať zmysel hovoriť asi až po 10. marci 2012.

Dovtedy si nezaškodí pripomínať známe veci:

1. Posudzovanie vplyvov diaľnice na územia európskeho významu v uplynulých 4 rokoch bolo vecne aj metodicky nedostatočné, predpojaté a ignorovalo alebo podcenilo viaceré významné prírodné hodnoty (procesy, biotopy, druhy) a vplyvy diaľnice na stav ich zachovania.

2. Niektoré dopady zvoleného variantu diaľnice by narušili integritu dotknutých území európskeho významu (ÚEV Malá Fatra, ÚEV Veľká Fatra a ÚEV Váh) i celkovú koherenciu sústavy Natura 2000, a tým aj plnenie záväzkov vyžadovaných Smernicou o biotopoch.

3. Opatrenia, navrhnuté na zmiernenie dopadov diaľnice na predmet ochrany ÚEV, sú v prevažnej miere len formálne, nekonkrétne a neúčinné, alebo vôbec nie sú dostupné.

4. Už počas prípravných prác na diaľnici došlo prinajmenšom v prípade unikátnej Prírodnej rezervácie Rojkovské rašelinisko k viacnásobnému porušeniu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

5. Nielen dlhodobé poznanie prírodovedcov, ale aj záverečné stanovisko MŽP SR z 12. novembra 2002 určuje ako environmentálne najprijateľnejšie riešenie diaľnice D1 v úseku Turany — Hubová variant B1 s tunelom Korbeľka.

Slovenskej verejnosti a jej autoritám by nemuseli zaškodiť ani tieto nové informácie:

1. Aj spracovatelia tých predpojatých a nedostatočných hodnotení (Peťková & Mika 2007, Sujová a kol. 2010a, b, c) už priznávajú, že urobili chyby, ktoré im vyčítame. Ich sebaobhajoba sa dostala do veľmi charakteristickej polohy, ako že "boli sme pod tlakom" a "veď každý robí chyby" (citujem nemenovanú spracovateľku na rokovaní s ministrom Nagyom 9. marca 2011).

Vah_a_severne_svahy_Kopy_2011-05-18_08-22-34_500.jpg

Obr. 1. 18. máj 2011, ľavý breh Váhu a úpätie severných svahov Kopy (1187 m) pri obci Kraľovany (DK) po veľkých vodách v roku 2010.

2. Stále trvajú všetky podstatné dôvody na zanechanie úžinového a návrat k tunelovému variantu. Biotopy a druhy v ÚEV Váh boli poškodené len okrajovo (najmä spodnou obslužnou cestou pod Kopou a zásahmi oproti ústiu doliny Suchie), navyše veľké vody vlani v máji a v auguste časť tohto problému vyriešili rozplavením príbrežnej strany cesty a jej preplavením novými sedimentami (obr. 1). Biotopy lužných lesov 91E0* sú na tom podobne, pričom vďaka veľmi dobrej regeneračnej schopnosti by ich prirodzená obnova bola vecou 20 — 30 rokov. Predpokladá to ale, že Štátna ochrana prírody SR, projektanti a miestne autority uznajú váhu problému inváznych a expanzívnych rastlín, začnú ich konečne riadne monitorovať (nielen o tom písať nekonkrétne vety do hodnotení a technických správ) a hlavne proti nim účinne zasahovať. Minimálne budúci rok-dva je ešte vhodný čas. To sa týka aj biotopu sutinových lipovo-javorových lesov 9180*. V ňom napriek podomletiu a zosuvom časti pňov v máji a auguste 2010 zostáva 74,87 % pňov (n = 776) všetkých 35 druhov drevín na mieste a životaschopne sa obnovuje pňovými i koreňovými výmladkami, rozptylom zo susedných biotopov, zo semennej banky a pod. (obr. 2). Riziko invázií v tomto biotope je menšie ako v lužných lesoch a dá sa zatiaľ zvládať s minimálnymi nákladmi. PR Rojkovské rašelinisko stále zostáva mimo kontaktu s koridorom šírenia nepôvodných druhov aj mimo priameho vplyvu depónií a skrývok, takže za predpokladu zanechania úžinového variantu a obnovenia kosenia bude prežívať ako doteraz (t. r. sa kosilo vďaka SEPS, a. s.). Toto platí aj pre lúčne biotopy pod Síňavou. Musím znova zdôrazniť, že stavba úžinového variantu v akejkoľvek realizovateľnej podobe a s akýmikoľvek dostupnými "zmierňujúcimi" opatreniami by znamenala viac či menej rýchly zánik rašeliniska a je zásadná otázka, či si toto slovenské autority chcú vziať na zodpovednosť.

Severne_svahy_Kopy_a_Vah_2011-05-18_12-10-18_500.jpg

Obr. 2. 18. máj 2011, úpätie severných svahov Kopy pri Kraľovanoch, prioritný biotop sutinových lipovo-javorových lesov 9180* sa po narušení prirodzene obnovuje.

3. Nové výsledky genetických výskumov karpatskej populácie medveďa (Straka a kol. 2011) ukazujú, že už pri doterajšej fragmentácii a bariérových efektoch (železnica, cesta I/18, priehrada Krpeľany a i.) prechádzajú západokarpatské subpopulácie úzkym genetickým "hrdlom fľaše" (bottleneck) a tok génov medzi nimi je významne obmedzený. Realizácia úžinového variantu (zvlášť pri navrhovaných vyšších plotoch pozdĺž D1) by ho s veľkou pravdepodobnosťou prerušila úplne a odizolovala miestne populácie so všetkými negatívnymi dopadmi na ich prežívanie.

4. Tunelové varianty v štúdii TAROSI c. c., spol. s r. o. Bratislava (Snopko & Pokrivčák 2010) boli zjavne posúdené realisticky. Aspoň dosiaľ som nezaznamenal žiadny spochybňujúci názor od odborníkov z projekcie ani z MŽP SR či MDVRR SR. Dopady na prírodu i ľudí sú pri nich neporovnateľne priaznivejšie a aj finančne vychádzajú menej náročne. Dopracovanie prieskumov (hlavne podrobnej hydrogeológie) a projektovej dokumentácie by sa ešte stále dalo stihnúť v termínoch umožňujúcich plynulé pokračovanie stavebných prác na predchádzajúcich úsekoch Višňové — Dubná skala a Dubná skala — Turany.

Literatúra:
Peťková E., Mika Ľ., Adamec M., Čumová D., Sujová K., Schwarz M., Šeffer J., Janák M., Ripka J. & Pospiechová O. 2007: Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej diaľnice D1 Turany — Hubová na územia sústavy NATURA 2000. 46 s. + prílohy, ms. [Štúdia; depon. in: Creative, spol. s r. o., Pezinok].
Snopko J. & Pokrivčák P. 2010: Diaľnica D1 Turany — Hubová. Technicko-ekonomická štúdia. 49 s. + prílohy, ms. [Štúdia; depon. in: Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Bratislava].
Straka M., Paule L., Ionescu O., Štofík J. & Adamec M. 2011: Microsatellite diversity and structure of Carpathian brown bears (Ursus arctos): consequences of human caused fragmentation. Conservation Genetics, DOI: 10.1007/s10592-011-0271-4.
Sujová K. a kol. 2010a: Územie európskeho významu "Malá Fatra". 30 s. + prílohy, ms. [Dokument hodnotenia vplyvov na ÚEV; depon. in: ŠOP SR, Banská Bystrica].
Sujová K. a kol. 2010b: Územie európskeho významu "Veľká Fatra". 40 s. + prílohy, ms. [Dokument hodnotenia vplyvov na ÚEV; depon. in: ŠOP SR, Banská Bystrica].
Sujová K. a kol. 2010c: Územie európskeho významu "Váh". 19 s. + prílohy, ms. [Dokument hodnotenia vplyvov na ÚEV; depon. in: ŠOP SR, Banská Bystrica].
Topercer J., Jasík M., Dítě D., Bernátová D. & Ridzoň J. 2009: Významnosť vplyvov navrhovanej diaľnice D1 Turany — Hubová na druhy, biotopy, územia sústavy NATURA 2000 a krajinu. 12 s. + prílohy, ms. [Expertíza; depon. in: Inštitút ochrany prírody Banská Bystrica, http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=142&level=1&x=3229].
Topercer J., Ridzoň J. & Bernátová D. 2010: Stanovisko k hodnoteniu vplyvov diaľnice D1 Turany — Hubová na územia európskeho významu. 23 s., ms. [Odborné stanovisko; depon. in: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Bratislava].

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?