Sebeslavce: snobská "mestská kaša"

Autor: Jano Topercer | 11.2.2015 o 15:46 | Karma článku: 7,21 | Prečítané:  2193x

"V nedotknutej prírode, ktorej súčasťou sa stane citlivo navrhnutá obytno-rekreačná zóna, ktorá bude naďalej súčasťou fauny a flóry". Takýmito marketingovými pastelkami vykresľujú pre prípadných záujemcov projekt "Obytno-rekreačná zóna Blatnica-Sebeslavce" jeho promotéri na stránke http://www.sebeslavce.sk/. Realita? Príroda síce cenná, ale ďaleko od nedotknutej. Citlivosti ledva za necht, z fauny a flóry kukajú hlavne veľké zvieratá & pekní kvietkovia a z revitalizácie stredovekej dediny (!) len ďalšia várka nedovarenej "mestskej kaše" (urban sprawl) čiže živelnej urbanizácie. Zavarila by ďalšiemu krásnemu kútu turčianskej kotlinovo-podhorskej krajiny, navyše – na Slovensku je to tik – s výdatnou pomocou kuchtíkov ako štátni ochranári, miestna samospráva a okresná štátna správa.

Že v čom je problém? V tomto:
1. Napojenie projektovanej obytno-rekreačnej zóny (ORZ) na inžinierske siete (pitná a požiarna voda, splašková kanalizácia, elektrina, verejné osvetlenie) a hlavne jej začlenenie do krajiny by so sebou nieslo značné environmentálne, sociálne aj ekonomické náklady a riziká. Terajší projekt ani predchádzajúci zámer ORZ ich zväčša nedoceňuje resp. nerieši, hoci dlhodobo by sotva boli udržateľné. Ukázali to už desiatky štúdií o probléme živelnej urbanizácie (urban sprawl – Real Estate Research Corporation 1974, Brueckner & Fansler 1983, Burchell a kol. 1998, The Sierra Club 1999, Johnson 2001, Irwin & Bockstael 2007, Nuissl a kol. 2009, Wilson & Chakraborty 2013 a i.), ktorej je tento projekt typickým príkladom. Dlhodobé environmentálne riziká sa skrývajú najmä v strate tunajšej environmentálne krehkej krajiny, zmenšení regionálneho otvoreného priestoru a zhoršení jeho priestupnosti (pre ľudí i pôvodné organizmy), zväčšení fragmentácie ekosystémov a krajiny, zväčšení podielu nepriepustných povrchov a zrýchlení odtoku zrážok (zvlášť búrkových), vzraste hrozby požiarov, zväčšení spotreby energie, raste odkázanosti na autá a fosílne palivá a tým znečistenia vzduchu, zhoršovaní kvality vody (vplyvy áut, pesticídov, hnojív a iných chemikálií), zmenšení druhovej rozmanitosti a zväčšení homogenizácie bioty, úbytku prirodzenej vegetácie a jej nahradení synantropnou (s dominantnými inváznymi a expanzívnymi druhmi), zvýšení synantropizácie niektorých živočíchov a náraste konfliktov, strate poľnohospodárskej pôdy (záber kvalitných lúk a pasienkov, zosilnenie erózie pôdy, narušenie celistvosti pozemkov), zmenšení estetickej príťažlivosti krajiny, prírastku regionálne nevhodného vizuálneho prostredia a i. Očakávané nepriaznivé socioekonomické vplyvy zahŕňajú rast nákladov na osobnú dopravu a infraštruktúru (tu napr. potreba automatickej tlakovej stanice na zvýšenie tlaku v novom vodovodnom potrubí, potreba čerpacej stanice v novej splaškovej kanalizácii, preložka optického kábla a vzdušného elektrického vedenia do zeme, väčšie náklady na opravy, revízie a poruchové služby), vzrast intenzity dopravy a súvisiacich nehôd, oneskorenia pri zásahoch zdravotných, hasičských a iných záchranných služieb, straty sociálneho kapitálu (väčšia sociálna homogenizácia obyvateľov a sociálna izolácia niektorých skupín), zmeny kvality susedstiev, vzrast segregácie obytných a ostatných služieb či funkcií (výrobných, obchodných, kultúrnych) a pod. Tento druh realitného biznisu nemusí byť ani tak výsledkom preferencií zákazníkov, ako skôr produktom dobového slovenského kapitálového a legislatívneho prostredia a je viac ako sporné, či by v obecnom rozpočte vzrast výnosov (miestne dane) prevýšil všetky spomenuté i nespomenuté náklady.

2. Z neživej prírody projekt významne podhodnocuje najmä (hydro)geologické limity a riziká, konkrétne potenciálne zosuvné územie na rozhraní kvartéru a terciéru na hrane svahu v záujmovom území, pri päte svahu napätý horizont podzemnej vody, jej veľmi veľkú agresivitu na železo a i. (viac Pirman & Rybáriková 11/2013). Aktivizácia týchto činiteľov by okrem narušovania tunajšej prírody a krajiny mohla viesť aj k významným dodatočným nákladom na sanáciu ich dopadov.
3. Naše dlhodobé publikované (Bernátová a kol. 2006, Kliment a kol. 2008 a i.) i nepublikované poznatky o flóre, vegetácii a biotopoch záujmového územia preukazujú, že projekt by nepriaznivo ovplyvnil aj európsky a národne významné druhy rastlín, ich spoločenstvá a biotopy, keďže:
3.1. Druhové zloženie, štruktúra a ekologické vlastnosti tunajšej mezofilnejšej travinno-bylinnej vegetácie sa miestami nielenže blížia, ale priamo zodpovedajú opisu zväzu Arrhenatherion elatioris Koch 1926 a biotopu európskeho významu 6510 (Lk1) Nížinné a podhorské kosné lúky na plôškach väčších ako minimálny areál biotopu.
3.2. Suchomilnejšia travinno-bylinná vegetácia druhovým zložením a štruktúrou dobre zodpovedá opisu zväzu Cirsio-Brachypodion pinnati Hadač et Klika 1944, čiže biotopu európskeho významu 6210 (Tr1c) Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte. Sčasti nadväzuje na predošlú jednotku a z diagnostických druhov v nej nachádzame repík Agrimonia eupatoria, mrvicu Brachypodium pinnatum, traslicu Briza media, stoklas Bromus erectus, ostricu Carex montana, pichliač Cirsium acaule, kostravu Festuca rupicola, lipkavec Galium verum, púpavec Leontodon hispidus, ľadenec Lotus corniculatus, ihlicu Ononis spinosa, bedrovník Pimpinella saxifraga, skorocel Plantago media, olšovník Selinum carvifolia, v jarnom aspekte aj prvosienku Primula veris, hybridy P. veris × P. elatior, P. elatior × P. acaulis a iskerník Ranunculus fallax. V biotope sme zistili aj výskyt orchideí, konkrétne päťprstnice Gymnadenia conopsea VU, vemeníkov Platanthera bifolia VU i P. chlorantha EN a ich hybrida.
3.3. Lemová vegetácia najmä po obvode plôšok biotopu Kr7 Trnkové a lieskové kroviny (v záujmovom území mimochodom dobre vyvinutého – aj s prítomnosťou diagnostických druhov zväzu Berberidion Br.-Bl. 1950) sa druhovým zložením a štruktúrou zhoduje s biotopom národného významu Tr7 Mezofilné lemy. Charakterizuje ho tu výskyt druhov ako repík Agrimonia eupatoria, kozinec Astragalus glycyphyllos, mrvica Brachypodium sylvaticum, jarva Clinopodium vulgare, čermeľ Melampyrum nemorosum, rimbaba Pyrethrum corymbosum, iskerník Ranunculus cassubicus. Ekologicky zaujímavý je aj početnejší výskyt prasličky Equisetum telmateia.
3.4. Vo vrcholovej časti Konúša (560 m n. m.) pri západnom okraji záujmového územia evidujeme v bylinnom poschodí náhradných porastov po niekdajších dubohrabinách aj druhy ako hviezdnatec Hacquetia epipactis, hrachor Lathyrus niger, ľalia Lilium martagon LR:nt, zerva Phyteuma spicatum, kokorík Polygonatum multiflorum, pľúcnik Pulmonaria obscura a pod.
Tieto údaje dokumentujú veľkú vegetačnú, biotopovú a krajinnú diverzitu záujmového územia, ktorú projekt aj stanoviská úradov podhodnocujú až ignorujú.
4. Naše dlhodobé publikované (Topercer 2002 a i.) i nepublikované poznatky o faune záujmového územia preukazujú, že projekt by nepriaznivo ovplyvnil aj európsky a národne významné druhy živočíchov a ich biotopy, keďže:
4.1. Z prírodoochranne významných nestavovcov (Baláž a kol. 2001) sme zaznamenali o. i. výskyt druhu európskeho významu ohniváčika Lycaena dispar VU a ohrozeného vidlochvosta Iphiclides podalirius LR:nt.
4.2. Prírodoochranne významné stavovce tu zastupujú druhy ako ropucha Bufo bufo LR:cd, skokan Rana temporaria LR:lc (oba prechodný výskyt), jastraby Accipiter gentilis LR:lc i A. nisus LR:lc (oba občasné lovisko), orly Aquila chrysaetos VU (vzácne lovisko) i A. pomarina LR:nt (pravidelné lovisko niekoľko sto m od pravidelného hniezdiska), výr Bubo bubo NE (vzácne lovisko), kaňa Circus aeruginosus LR:lc (ťah), prepelica Coturnix coturnix LR:nt (nepravidelné hniezdisko), chrapkáč Crex crex LR:cd (ťah, občasné pravdepodobné hniezdisko), sokol Falco subbuteo LR:nt (občasné lovisko), strakoš Lanius excubitor LR:nt (ťah, zimovanie, občasné lovisko), slávik Luscinia luscinia LR:lc (vzácne na ťahu), strnádka Miliaria calandra NE (občasné hniezdisko), trasochvost Motacilla flava LR:lc (ťah), včelár Pernis apivorus LR:lc (vzácne lovisko), žltochvost Phoenicurus phoenicurus LR:nt (ťah), pŕhľaviar Saxicola rubetra LR:lc (pravidelné hniezdisko), sova Strix uralensis LR:lc (vzácne lovisko), dudok Upupa epops VU (ťah), medveď Ursus arctos LR:cd (súčasť rozptylového koridoru, občasné lovisko niekoľko sto m od okraja jadrových biotopov druhu).
Aj z týchto údajov sa ukazuje značná druhová bohatosť a prírodoochranná významnosť fauny záujmového územia, ktorú projekt aj stanoviská úradov opäť podhodnocujú až ignorujú.
5. Skutočnosť, že záujmové územie leží asi 270 m od hranice NP Veľká Fatra a zároveň od hraníc naturových území SKUEV0238 Veľká Fatra a SKCHVU033 Veľká Fatra, vôbec nemusí znamenať, že projekt by na tieto územia nemal žiadny významnejší vplyv. Z už uvedených poznatkov nám naopak vychádza, že projekt a rozptyl nových obyvateľov k hraniciam i dovnútra týchto chránených území by mohol významnejšie negatívne dopadať prinajmenšom na druhy s veľkými domovskými okrskami (orol krikľavý, medveď a p.), intenzívne využívajúce priľahlé biotopy, čo by napr. pri medveďovi mohlo viesť k synantropizácii a konfliktom s obyvateľmi. Takéto stanovisko podporujú aj dáta o podobnom environmentálne nevhodnom projekte "Rodinné domy Košťany nad Turcom" (http://www.rdkostany.sk/, foto dole) v záplavovom území Turca z obdobia 2011 – 2013. Rozptyl jeho obyvateľov (často so psami) na dennej báze siaha do vzdialenosti 0,5 – 2 km od obydlí (Topercer nepubl.), čím už zasahuje aj jedno z najcennejších jadier asi 300 m vzdialeného územia európskeho významu SKUEV0382 Turiec a Blatnický potok (a NPR Turiec) a negatívne ovplyvňuje predmet a ciele ochrany bez toho, aby niekto z kompetentných kontroloval a vymáhal dodržiavanie podmienok ochrany. Nemám ani najmenší vecný dôvod očakávať, že by sebeslavský projekt pri pretrvávajúcej a všeobecne známej mizernej vymáhateľnosti práva a slabej výkonnosti orgánov a organizácií ochrany prírody pôsobil menej negatívne na 270 m vzdialený NP Veľká Fatra a spomínané významné druhy.

6. Z hľadiska historicko-urbanistického a krajinárskeho treba k návrhu dodať, že takéto bývanie v americkom štýle (od bohatnutia a od áut závislé mimomestské rodinné rezidencie s pozemkami 0,1 – 0,4 ha), silno ovplyvnené "prériovou psychológiou" (Delafons 1962) nemá na Slovensku tradíciu, narušuje charakteristický ráz tunajšej podhorskej krajiny (o. i. v rozpore so záväzkami SR voči Európskemu dohovoru o krajine), vykazuje malú efektívnosť dopravy a obsluhy a plytvá cennými prírodnými i infraštruktúrnymi zdrojmi. A už vôbec sa nemôže tváriť ako obnova zaniknutej stredovekej obce, za čo ho bezostyšne vydáva navrhovateľ (http://www.sebeslavce.sk/o-projekte.html).
Preto sme sa v blatnickom pracovisku Botanickej záhrady UK proti rozhodnutiu Obce Blatnica o umiestnení tejto stavby zo dňa 20. januára 2015 odvolali. Teraz čakáme, ako naše argumenty – a túto várku "mestskej kaše" – strávi odvolací orgán.

Literatúra:
Arnold C. L. Jr. & Gibbons C. J. 1996: Impervious surface coverage: the emergence of a key environmental indicator. J. Am. Plan. Assoc. 62: 243–258.
Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds) 2001: Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 1–160.
Bernátová D., Kliment J., Topercer J., Obuch J. & Kučera P. 2006: Aktuálne poznatky o rozšírení a stave populácií niektorých prírodoochranne významných taxónov cievnatých rastlín, machorastov a chár v Turčianskej kotline. Ochr. Prír. 25: 50–96.
Brueckner J. K. & Fansler D. A. 1983: The economics of urban sprawl: theory and evidence on the spatial sizes of cities. Rev. Econ. Stat. 65/3: 479–482.
Burchell R. W., Shad N. A., Listokin D., Phillips H., Downs A., Seskin S., Davis J. S., Moore T., Helton D. & Gall M. 1998: The Costs of Sprawl - Revisited. TCRP Report 39. National Academy Press, Washington, 40 s.
Delafons J. 1962: Land Use Controls in the United States. Harvard-MIT Joint Center for Urban Studies, Cambridge, 222 s.
Gayda S., Haag G., Besussi E., Lautso K., Noel C., Martino A., Moilanen P. & Dormois R. 2005: SCATTER: Sprawling Cities and Transport: From Evaluation to Recommendations. SCATTER Final Report. SCATTER Consortium, Brussels.
Gordon P. & Wong H. L. 1985: The costs of urban sprawl: some new evidence. Environ. Plan. A 17: 661–666.
Hegedüšová Vantarová K. & Škodová I. (eds) 2013: Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 5. Travinno-bylinná vegetácia. Veda, Bratislava, 581 s.
Irwin E. G. & Bockstael N. E. 2007: The evolution of urban sprawl: evidence of spatial heterogeneity and increasing land fragmentation. PNAS 104: 20672–20677.
Johnson M. 2001: Environmental impacts of urban sprawl: a survey of the literature and proposed research agenda. Environ. Plan. A 33: 717–735.
Kliment J., Bernátová D., Dítě D., Janišová M., Jarolímek I., Kochjarová J., Kučera P., Obuch J., Topercer J., Uhlířová J. & Zaliberová M. 2008: Papraďorasty a semenné rastliny. In: Kliment J. (ed.) Príroda Veľkej Fatry. Lišajníky, machorasty, cievnaté rastliny. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava, s. 109–367.
La Greca P. L., Barbarossa L., Ignaccolo M., Inturri G. & Martinico F. 2011: The density dilemma: a proposal for introducing smart growth principles in a sprawling settlement within Catania Metropolitan Area. Cities 28: 527–535.
Nuissl H., Haase D., Lanzendorf M. & Wittmer H. 2009: Environmental impact assessment of urban land use transitions: a context-sensitive approach. Land Use Policy 26: 414–424.
Ohls J. C. & Pines D. 1975: Discontinuous urban development and economic efficiency. Land Econ. 51: 224–234.
Paül V. & Tonts M. 2005: Containing urban sprawl: trends in land use and spatial planning in the metropolitan region of Barcelona. J. Environ. Plan. Manage. 48: 7–35.
Pauleit S., Ennos R. & Golding Y. 2005: Modeling the environmental impacts of urban land use and land cover change – a study in Merseyside, UK. Landsc. Urban Plan. 71: 295–310.
Real Estate Research Corporation 1974: The Costs of Sprawl: Environmental and Economic Costs of Alternative Residential Development Patterns at the Urban Fringe. Government Printing Office, Washington.
Stanová V. & Valachovič M. (eds) 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.
Topercer J. 2002: Početnosť a rozšírenie niektorých prírodoochranne významných hniezdičov v západnej časti Veľkej Fatry. Matthias Bel. Univ. Proc. Biol. Serie, 2 (Suppl.): 199–208.
Vimal R., Geniaux G., Pluvinet P., Napoleone C. & Lepart J. 2012: Detecting threatened biodiversity by urbanisation at regional and local scales using an urban sprawl simulation approach: application on the French Mediterranean region. Landsc. Urban Plan. 104: 343–355.
Wilson B. & Chakraborty A. 2013: The environmental impacts of sprawl: emergent themes from the past decade of planning research. Sustainability 5: 3302–3327.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?