Havarovaná rieka. Havarovaná zodpovednosť.

Autor: Jano Topercer | 24.2.2015 o 11:41 | Karma článku: 11,87 | Prečítané:  19057x

Do havarijného stavu priviedli už nielen riečny ekosystém Váhu medzi Turanmi a Dubnou skalou, ale aj starý cestný most v Sučanoch. Asi nemohli ináč – ich zodpovednosť a odbornosť je totiž v havarijnom stave už dlho.

Što slučílos? Veľká voda Váhu v máji 2014 s prietokom asi 500 – 600 m3.s-1 podomlela už viac rokov načaté piliere a základové pätky starého cestného mosta v Sučanoch (MT) tak, že išiel spadnúť. Aby nespadol, začali mu začiatkom roku správcovia toku a kol. pomáhať – tým istým spôsobom, ktorým ho do tohto stavu dostali. Už zas režú, rúbu, bagrujú, prevážajú, nasýpajú a vôbec ostopäť odväzujú ďalšiu z bludných slučiek v skoro polstoročnej špirále ruinovania rieky. Na jej konci vidíme jednu z najvarovnejších ukážok karpatského riečneho ekosystému devastačne dorantaného ťažbou štrkopiesku – a jeho "správcami", stále po uši v minulorežimových vodohospodárskych stereotypoch.

Ale po poriadku a názorne. Podľa publikovaných (Topercer 2005, Dudráková 2014) i nepublikovaných údajov ťažba riečneho materiálu – zvlášť štrkopieskových sedimentov – z koryta Váhu prebiehala v úseku od ústia Kľačianskeho potoka až po ústie jarku Medzipotočia poniže Vrútok zhruba od polovice 70-tych rokov 20. storočia a miestami prebieha dodnes (pozrite obr. 1 a 2). Ide najmä o úsek medzi Turanmi a Sučanmi (t. č. zvlášť v priestore starého a nového cestného mosta v Sučanoch), kde ju vykonáva firma Chyžbet Sk, spol. s r. o. Turany.

Podľa mojich informácií aj podľa vyjadrení uvedenej firmy táto ťažba prebiehala a prebieha s povolením orgánu štátnej vodnej správy (§ 23 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách) a so súhlasom správcu toku (Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.). Pritom však v zjavnom rozpore s citovaným zákonom (§ 30 ods. 1; § 42; § 47 ods. 1; § 48 ods. 3 písm. b, c, e, i) odstraňovala a odstraňuje nielen "naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy" (§ 48 ods. 3 písm. e), ale aj stále štrkové lavice (pozrite obr. 3), prirodzené dnové dlažby, celé prúdivé úseky (pereje) a dokonca aj dnové akumulácie würmsko-holocénneho veku (pozrite obr. 4 a porovnajte Gašparik 1995).

V celom ťaženom úseku a ešte minimálne 1 – 2 km povyše sa koryto Váhu za ostatných 25 rokov prerezalo cez štvrtohorné sedimenty až do mladotreťohorných vápnitých ílov o 3 – 3,5 m hlbšie (!), čo je katastrofálna intenzita hĺbkovej erózie (pozrite obr. 5).

Takto znížená miestna erózna báza pri väčších prietokoch (stačí už aj 400 – 500 m3.s-1) zosilnila spätnú eróziu rieky natoľko, že v priestore starého cestného mosta v Sučanoch je koryto Váhu za tých 25 rokov vrezané o 1,5 – 2 m hlbšie (pozrite obr. 6). Ešte koncom 50-tych a v 60-tych rokoch 20. storočia pritom koryto pod mostom bezpečne a bez podomieľania pilierov prevádzalo aj dvojnásobné prietoky (pozrite obr. 7 a 8).

Toto ťažbou štrkopieskov vyvolané katastrofálne zarezávanie rieky sa hlavne v dôsledku bariérového efektu Krpelianskej priehrady už dlhodobo nekompenzuje prívodom nových kamenito-štrkovitých dnových splavenín z Oravy a Váhu nad priehradou. Príspevok Bieleho potoka, Ráztok, Studenca, Kantorského potoka a ďalších miestnych prítokov predstavuje ročne len niekoľko desiatok m3 sedimentov a zo zanesenej Krpelianskej priehrady sa počas väčších prietokov vyplavujú takmer výlučne len kontaminované kaly a piesky (pozrite obr. 9), ktoré situáciu ešte zhoršujú.

Kaskáda týchto faktorov, hnaná práve ťažbou štrkopiesku, tu v rozpore s Rámcovou smernicou 2000/60/ES o vode (najmä s čl. 4 ods. 7) devastuje hydromorfologické, hydrochemické, pôdne a iné režimy rieky, príbrežných ekosystémov i priľahlej nivy, podstatne zhoršuje ich ekologický stav a poškodzuje až ničí tieto právom chránené hodnoty a záujmy:

  1. Populácie a biotopy významných druhov rastlín, ako žltuška Thalictrum lucidum EN, ostrica Carex paniculata VU, šachor Cyperus fuscus a i.
  2. Populácie a biotopy významných druhov živočíchov, ako pstruh Salmo trutta m. fario LR:lc, lipeň Thymallus thymallus LR:lc, jalec Leuciscus leuciscus LR:nt, podustva Chondrostoma nasus LR:cd, nosáľ Vimba vimba LR:cd, ploska Alburnoides bipunctatus LR:nt (neresiská), mieň Lota lota LR:nt; skokany Rana esculenta LR:nt i R. temporaria LR:lc, ropucha Bufo viridis LR:cd; užovka Natrix natrix LR:lc; kalužiačik Actites hypoleucos LR:lc, rybár Sterna hirundo LR:cd, rybárik Alcedo atthis LR:nt, vodnár Cinclus cinclus LR:lc, potravné biotopy bociana Ciconia nigra LR:nt, ťahové biotopy volaviek Ardea cinerea LR:nt, A. purpurea EN, bučiaka Botaurus stellaris VU (aj zimoviská), bučiačika Ixobrychus minutus VU, chavkoša Nycticorax nycticorax VU, beluše Egretta garzetta EN, kačíc Anas acuta EN (aj zimoviská), A. strepera LR:cd, A. clypeata VU, močiarnice Gallinago gallinago VU (aj zimoviská), kalužiaka Tringa totanus VU, sluky Scolopax rusticola LR:nt, chriašťov Porzana porzana LR:lc, P. parva LR:lc (vzácne), svrčiaka Locustella luscinioides LR:lc, trsteniarika Acrocephalus arundinaceus LR:nt; dulovníc Neomys anomalus LR:nt i N. fodiens LR:nt, lasice Mustela nivalis LR:lc, vydry Lutra lutra VU a iné (viac Topercer 2005).
  3. Biotopy európskeho významu 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov, 3260 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantisCallitricho-Batrachion, 3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p. p. a Bidention p. p., 6430 Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa a prioritný biotop 91E0* Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy. Ten má v práve teraz narušovanom priestore na pravom brehu vyše nového sučianskeho mosta posledné väčšie nerozdrobené útočištia v turčianskom úseku Váhu, ktoré odlesňovanie a ťažba fragmentuje a ničí (pozrite obr. 2). Zvyšky všetkých menovaných biotopov sú okrem silnej fragmentácie a strát v priamej závislosti od miery narušenia ťažbou a dopravou štrkopieskov i sedimentáciou krpelianskych kalov pohlcované aj porastami inváznych rastlín, ako netýkavky Impatiens glanduliferaI. parviflora, pohánkovec Fallopia japonica, zlatobyle Solidago giganteaS. canadensis, slnečnica Helianthus tuberosus, astra Aster lanceolatus a i. Ťažba ich rozširovanie významne podporuje, takže firma Chyžbet Sk a správca toku zjavne porušujú aj ustanovenia § 7b ods. 3 zákona č. 506/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
  4. Nadregionálny biokoridor R-ÚSES s jeho významnými koridorovými i refugiálnymi funkciami.
  5. Vodné a iné stavby, lebo v 80-tych rokoch 20. storočia po ťažbe štrku veľká voda podomlela a zdeformovala lávku pri Turčianskych Kľačanoch, v rokoch 2000 – 2001 rozvodnený Váh strhol asi 200 m dlhý podťažený úsek opevnenia pravobrežnej hrádze vyše Turčianskych Kľačian (pozrite obr. 5) a v máji 2014 zas nebezpečne poškodil piliere starého cestného mosta v Sučanoch a podomlel ich základové pätky (pozrite obr. 6). Ani po tomto trestuhodnom zvýšení všeobecného nebezpečenstva (podobnosť so skutkovou podstatou trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 trestného zákona č. 300/2005 Z. z. vôbec nie je náhodná) však firma Chyžbet Sk, krytá správcom toku i orgánmi štátnej vodnej správy a ochrany prírody, s ruinovaním rieky neprestala. Terajšou ťažbou na pravom brehu tesne nad novým sučianskym mostom (pozrite obr. 2) môže okrem ničenia vyššieuvedených prírodných hodnôt ohroziť aj dva pravobrežné piliere tohto mosta. Pritom chabé pokusy sanovať podomleté piliere starého mosta pomocou tohto novovyťaženého materiálu vyjdú navnivoč pri prvej väčšej vode, ktorá heterogénnu, nezhutnenú a nedbajsky uloženú zeminu (k pilieru napr. nahádzali korene vŕb s jemnozemou – pozrite obr. 10) ľahko vyeroduje a problém ešte zhorší. No a takýmto nekompetentným, lajdáckym a rizikovým spôsobom sa tu vykonáva "správa toku" už takých najmenej 40 rokov.

Z uvedeného o. i. vidno, že poškodenie pilierov starého sučianskeho mosta nie je prvá havária na tomto úseku Váhu. Je len prvá, ktorá sa už pred verejnosťou nedá zamlčať.

Ťažko tiež už zamlčiavať fakt, že takto silno narušené koryto Váhu určite nie je "v stave, ktorý zabezpečuje prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody" [§ 48 ods. 3 písm. b) zákona o vodách]. Keďže práve v takomto stave by mal podľa zákona udržiavať tok jeho správca pod dozorom orgánu štátnej vodnej správy, súčasný dezolátny stav jasne poukazuje na porušovanie tejto povinnosti.

Navyše Rámcová smernica o vode aj zákon o vodách hneď v § 1 ods. 1 dáva za cieľ všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vody priamo závislých ekosystémov, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd a ich trvalo udržateľné využívanie. Nič také sa v tomto úseku Váhu nedeje ani omylom. Naopak, popri uvedených negatívach ťažba štrkopiesku zhoršuje aj možnosti využívania niektorých dôležitých ekosystémových služieb (samočistiaca schopnosť rieky, prirodzené rozmnožovanie rýb a iných vodných živočíchov, rybárske a poľovnícke využívanie, environmentálna výchova a i.) a vytváraním hlbočín s nestabilnými strmými brehmi ohrozuje aj bezpečnosť všetkých návštevníkov rieky.

Ak by mal ešte niekto pochybnosti o ničivých vplyvoch takejto ťažby sedimentov, dávam mu do pozornosti tú istú rieku Váh o niekoľko km vyššie v úseku Krpeľany – Turany (pozrite obr. 11). Tu si udržiava dobrý ekologický stav, zachovalú štruktúru aj funkcie riečneho ekosystému a veľké bohatstvo druhov i biotopov. Zarezanie koryta za ostatných 25 rokov dosahuje len 0,1 – 0,4 m a problémy so stavbami (lávka pri Nolčove) nie sú. Od opísaného nižšieho úseku sa významne líši len tým, že sa v ňom dlhodobo neťaží (až na malé výnimky), teda – neodstraňujú sa tie tzv. "dočasné ostrovy" ani iné dôležité biotopy, ktoré robia rieku riekounie stokou na odvedenie veľkých vôd a krpelianskych sajrajtov.

Z týchto dôvodov sme Okresnému riaditeľstvu PZ v Martine, Okresnej prokuratúre v Martine a Inšpektorátu životného prostredia v Žiline dali podnet na bezodkladné zastavenie ťažby riečneho materiálu z koryta Váhuriadne vyšetrenie zákonnosti ťažby. Žiadame aj preveriť, ako si vykonávateľ ťažby, orgán štátnej vodnej správy a správca toku plnia povinnosti uložené v § 23 ods. 3 zákona o vodách. Keďže prvostupňový orgán štátnej vodnej správy (Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie) môže byť vzhľadom na niektoré zmienené skutočnosti zaujatý a táto činnosť môže mať aj významné nadregionálne dopady, požiadali sme aj o súčinnosť s krajskými orgánmi.

 

Zdroje:

Beláčik Ľ. 2014: Súkromný archív fotografií. Sučany.

Dudráková A. 2014: Názory na príčinu zúfalého stavu sučianskeho mosta sa rôznia. My Turčianske noviny 5. 8. 2014, s. 9.

Gašparik J. 1995: Vysvetlivky ku geologickej mape Turčianskej kotliny 1 : 50 000. GÚDŠ, Bratislava, 212 s.

Topercer J. 2005: Zelené miesta a cesty Martina a Vrútok. SZOPK, Martin, 40 s.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?