reklama

Cesta R3 na dve (o táraní zvanom EIA)

Poznám v branži len málo zdravých neflagelantských ľudí, ktorí sú ochotní čítať správy z posudzovania vplyvov činností na životné prostredie (environmental impact assessment, EIA). V nasledujúcom texte o posudzovaní vplyvov rýchlostnej cesty R3 Martin - Horná Štubňa sa pokúsim podrobnejšie ukázať, prečo je to tak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Text je stanovisko k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta Martin - Horná Štubňa", ktoré som pripravil podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a poslal príslušnému odboru Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave a ďalším zainteresovaným. Správu o hodnotení (ďalej len "SoH") vypracovala firma Valbek, spol. s r. o. Bratislava v septembri 2010 (Mahr a kol. 2010, viac http://eia.enviroportal.sk/detail/rychlostna-cesta-r3-martin-horna-stubna), navrhovateľom je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Bratislava.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stanovisko sa opiera o viac ako tridsaťročné publikované (Topercer a kol. 1993, Topercer 2003, Bernátová a kol. 2006, Bernátová, Topercer in Kliment a kol. 2008, Bernátová & Kučera 2010 a i.) aj nepublikované poznatky o štruktúre a procesoch v populáciách rastlín i živočíchov, v ekosystémoch a krajine tejto časti Turčianskej kotliny. Dôraz kladie hlavne na významné typy biotopov, významné druhy rastlín a živočíchov, narušenia a iné dlhodobé zmeny ekosystémov a krajiny, porovnávané s poznatkami autorov SoH (Mahr, Palúch) a iných. V stanovisku sa usilujem o kritický prístup, zameraný na odhalenie chýb, neurčitostí, nezistených, zamlčaných a/lebo podcenených skutočností a slabých stránok SoH a hlavne navrhovanej činnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K časti A a prierezovo:

1. Okrem posudzovaných variantov A (modrý), B (žltý) a C (červený) žiadam riadne pripraviť a posúdiť aj variant peáže rýchlostnej cesty R3 s doterajšou cestou I/65 v čo najdlhšom úseku (aspoň od Hornej Štubne po Príbovce), resp. variant neuvažujúci s výstavbou R3, ale len s plánovanou rekonštrukciou existujúcej I/65 na štvorpruhovú cestu a obchvatom martinskej aglomerácie v úseku Košťany nad Turcom - Priekopa. Takéto riešenie by podľa mojich poznatkov a výsledkov dopravnoinžinierskeho prieskumu nielenže uspokojilo výhľadové dopravné nároky i obslužnosť územia v rovnakej miere ako navrhnuté varianty R3, ale oproti nim by prinieslo zásadné úspory viacerých dôležitých zdrojov:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

a) podstatné zmenšenie záberu najcennejších poľnohospodárskych pôd (pri navrhnutých variantoch sa ráta s ca 200 ha trvalých a ca 40 ha dočasných záberov najbonitnejších pôdnoekologických jednotiek v regióne i v širšom okolí)

b) podstatné šetrenie existujúcich vzácnych prírodných zdrojov a hodnôt, ako sú vyhlásené územia európskeho významu, biotopy európskeho významu vrátane prioritných a biotopy druhov európskeho významu, medzinárodne i regionálne významné mokrade a iné zdroje vody, biokoridory a genofondové lokality územných systémov ekologickej stability krajiny (ÚSES) atď.

c) podstatne menšie zásahy do existujúcej stabilizovanej krajinnej štruktúry a procesov, najmä menšiu fragmentáciu krajiny, menej bariérových efektov, menej odvodňovania, menej inváznych a rozpínavých organizmov atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

d) podstatne menšie zásahy do životného prostredia miestnych obyvateľov, do ich majetku a do možností udržateľného využívania územia (vrátane tzv. mäkkého cestovného ruchu, organického poľnohospodárstva a pod.)

e) podstatné šetrenie prostriedkov rozpočtu SR i Európskej únie (pretože rekonštrukcia cesty I/65 je viac ako naliehavá a v prípade výstavby niektorého z navrhnutých variantov R3 je viac ako pravdepodobné, že by sa už prostriedky na jej rekonštrukciu v najbližších desiatkach rokov nenašli).

Túto požiadavku dávam ako zásadnú. Keďže navrhnuté trasy všetkých variantov R3 sú v konflikte o. i. s prioritnými biotopmi európskeho významu (pozrite nižšie), podľa čl. 6.4 Smernice Rady č. 92/43/EEC z 21. 5. 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcej fauny a flóry (ďalej len "Smernica o biotopoch") jedinými dôvodmi na umiestnenie stavby môžu byť tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu pre životné prostredie alebo stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu. Upozorňujem, že nič z toho nie je prípad rýchlostnej cesty R3.

2. Počet a plochu odpočívadiel (s. 11) pri variante A považujem za priveľkú a žiadam miesto dvoch jednostranných rátať len s jedným obojstranným odpočívadlom v km 16,75 s plochou najviac 4 ha. Dôvod: zmenšiť záber poľnohospodárskej pôdy a rozsah i rozptyl zásahov do prírody v tomto prírodoochranne cennom území.

3. Pri každom variante žiadam minimalizovať dĺžky úsekov opevnených zárubnými i opornými múrmi, ako aj úsekov vybavených protihlukovými stenami (s. 12-13 a s. 31). Dôvod: minimalizovať negatívne dopady týchto tvrdých bariér na pohyb organizmov a konektivitu ich populácií.

4. Zásahy pri prípravných prácach (s. 13), najmä výber plôch pre stavebné dvory, obslužné komunikácie a skládky zeminy žiadam prerokovať aj s územne príslušnou organizáciou ochrany prírody a s pracoviskom Botanickej záhrady UK v Blatnici. Dôvod: zabrániť ničeniu alebo poškodzovaniu ďalších prírodoochranne významných lokalít, minimalizovať zdroje šírenia inváznych a rozpínavých organizmov.

5. Vegetačné úpravy (s. 13) sa tu vo viacerých ohľadoch navrhujú neodborne a nedomyslene, pretože "...skupinové výsadby rôznych druhov stromov tak, aby vznikla súvislá kompaktná masa zelene s pestrou výškovou a farebnou štruktúrou" na násypoch či zárezoch cesty sú pre plnenie ekologických funkcií nadbytočné a po odrastení by priťahovali mnohé druhy organizmov (vtáky, cicavce, bezstavovce) v značných počtoch jedincov, ktoré by sa tak ocitali vo zvýšenom riziku kolízií s vozidlami v dopravnom prúde. V blízkosti cesty preto žiadam projektovať len nízke, druhovo chudobné a nepríliš husté výsadby pôvodných druhov krov (vtáčí zob, svíby, skalníky), ktoré nebudú koncentrovať výskyt rizikových druhov organizmov. Upozorňujem tiež, že oplotenie síce niektorým druhom organizmov zabráni vojsť na cestu (kopytníky), iným však nie (vtáky, medveď, vlk a i.) a tieto druhy budú vystavené kolíziám bez ohľadu na ploty či podobné opatrenia.

K časti B:

1. Pri získavaní surovín (najmä zeminy do násypov - s. 23) žiadam vylúčiť otváranie akýchkoľvek nových dobývacích priestorov a suroviny získavať len z výkopov cesty a z existujúcich dobývacích priestorov. Dôvod: zabrániť záberom pôdy, ničeniu či poškodzovaniu ďalších prírodoochranne významných lokalít, minimalizovať zdroje šírenia inváznych a rozpínavých organizmov.

2. Tvrdenie, že navrhovaná rýchlostná cesta "...podstatne zníži celkovú produkciu emisií a vylepší aj rozptylové podmienky vzhľadom na vedenie komunikácie v otvorenej krajine" (s. 26) hodnotím ako nepravdivé a tendenčné, lebo vybudovaním R3 by došlo naopak k zvýšeniu produkcie emisií (o. i. prírastkom tranzitnej dopravy) a rozptylové podmienky by sa významne nezlepšili, pretože existujúca cesta I/65 je tiež z najväčšej časti vedená v otvorenej, dobre prevetrávanej krajine (pozrite s. 38) s podobnými rozptylovými podmienkami, aké by mala aj R3.

3. SoH zamlčiava, že nová cesta R3 by okrem produkcie odpadových vôd (s. 27) mala aj ďalšie negatívne dopady na vodný režim v záujmovom území. V častiach ovplyvnených výkopmi by drenážnymi účinkami spôsobovala zrýchlenie odtoku vody a vysušovanie územia, v častiach s násypmi by ich bariérové účinky v niektorých mikropovodiach (napr. v okrajových preliačinách aluviálnych nív resp. náplavových kužeľov tokov) naopak viedli k zadržiavaniu povrchovo odtekajúcich zrážok a k podmáčaniu až zaplavovaniu priľahlých pozemkov.

K časti C.II:

1. V časti "Pôdne pomery" (s. 37) pri vymenovaní kódov BPEJ chýba aspoň stručné slovné hodnotenie kvality a produkčnosti pôd v dotknutom území, kde by cesta R3 zničila ca 200 ha a poškodila ca 40 ha pôd z tých najbonitnejších pôdnoekologických jednotiek v regióne Turca i v širšom okolí.

2. V časti "Hydrologické pomery" (s. 40) chýba údaj o profile, na ktorý sa vzťahujú údaje o prietokoch Turca, chýba zmienka o Diviackom rybníku a o malom prameni na lúke juhozápadne od neho (priamo v mieste mimoúrovňovej križovatky modrého variantu).

3. Časť "Flóra" (s. 42) žiadam prepracovať, pretože je spracovaná úplne nedostatočne - autori okrem 2 úvodných viet charakterizujú nie flóru dotknutého územia v Turčianskej kotline (porovnajte napr. Bernátová a kol. 2006), ale flóru Veľkej Fatry. Podobne časť "Fauna".

4. Takisto žiadam prepracovať časť "Charakteristika významných lokalít ohrozených stavbou rýchlostnej cesty" (s. 43-49), ktorú autori pripravili veľmi nekonkrétne, povrchne, bez čo i len trochu kompetentného terénneho prieskumu (iba "z rýchlika", presnejšie z auta) a konkrétne s týmito hlavnými chybami:

a) pri lokalite č. 1 Bôrovský potok chýba údaj o tom, že sa tu vyskytujú viaceré národne významné druhy živočíchov (z rýb jalec L. leuciscus LR:nt, čerebľa Ph. phoxinus EN, z vtákov rybárik Alcedo atthis LR:nt) a predovšetkým posledný tunajší životaschopný zvyšok prioritného biotopu európskeho významu 91E0* Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy, ktorý by výstavba R3 zničila

Obrázok blogu

Bôrovský potok s prioritným biotopom európskeho významu 91E0* v trase všetkých troch variantov R3.

b) o lokalite č. 2 Regionálny biokoridor Trebostovo - Záborie chýbajú akékoľvek konkrétne údaje, a pritom podľa mojich poznatkov nejde len o významný biokoridor (migruje ním nielen "zver", ale aj európsky významné druhy vtákov ako orol krikľavý Aquila pomarina LR:nt, haja tmavá Milvus migrans VU, kane Circus aeruginosus LR:lc a C. pygargus VU, európsky významné druhy netopierov a šeliem ako medveď Ursus arctos LR:cd a dokonca vlk Canis lupus LR:nt, ako i národne významné druhy cíbik V. vanellus LR:lc, dudok Upupa epops VU, trasochvost žltý Motacilla flava LR:lc a i.), ale aj o dôležité reprodukčné biotopy národne významných druhov (jastrab krahulec Accipiter nisus LR:lc, prepelica C. coturnix LR:nt, jarabica P. perdix LR:nt, strakoš veľký Lanius excubitor LR:nt, pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra LR:lc, zajac Lepus europaeus LR:lc a i., všetky priamo v trase niektorého z variantov), ktoré by výstavba R3 poškodila a/lebo zničila

Obrázok blogu

Regionálny biokoridor Trebostovo - Záborie. Vpravo Dražkovské, vľavo Jahodnícke háje. Trasa R3 má viesť pomedzi ne v ľavobreží Silavy.

c) lokalita č. 3 Žabokrecká terasa je chybne identifikovaná (na obrázku v SoH nie je pohľad na Žabokreckú terasu, ale na nivu Belianskeho potoka východne od Žabokriek) a opis len povrchne odpísaný z regionálneho ÚSES okresu Martin (Topercer a kol. 1993)

Obrázok blogu

Žabokrecká terasa (západná časť) so Žabokreckými mokraďami na päte. Vľavo brehové porasty Necpalského potoka. Všetko v trase žltého a modrého variantu R3.

d) lokalita č. 4 je "zlepená" umelo (Ďanovská terasa je ekologicky i prírodoochranne niečo úplne iné ako ekosystém Blatničianky) a charakterizovaná nedostatočne - bez zreteľa na posudzovanú činnosť: chýba zmienka o výskyte prioritného biotopu európskeho významu 91E0* Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy, biotopov európskeho významu 3260 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantisCallitricho-Batrachion, 6430 Brehové porasty deväťsilov, biotopu národného významu Ra7 Sukcesne zmenené slatiny, druhov európskeho významu rybárik Alcedo atthis LR:nt, vydra L. lutra a viacerých druhov netopierov, druhov národného významu bradáčik vajcovitolistý Listera ovata VU, krtičník tôňomilný Scrophularia umbrosa LR:nt, lipeň Th. thymallus LR:lc, čerebľa Ph. phoxinus EN, kalužiačik Actitis hypoleucos LR:lc, vodnár C. cinclus LR:lc, pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra LR:lc, dulovnica väčšia Neomys fodiens LR:nt, myška drobná Micromys minutus LR:lc a i., to všetko priamo v priestore križovania s navrhnutými variantmi R3

Obrázok blogu

Blatničianka pri Príbovciach s prioritným biotopom európskeho významu 91E0*.

e) podobné nedostatky vidno pri lokalite č. 5 Regionálny biokoridor Kláštor pod Znievom - Mošovce: chýbajú relevantné konkrétne údaje, pričom aj tu ide nielen o významný biokoridor (využívaný nielen "zverou", ale aj európsky významnými druhmi vtákov ako orol krikľavý Aquila pomarina LR:nt i skalný A. chrysaetos VU, haja tmavá Milvus migrans VU, kane Circus aeruginosus LR:lc a C. pygargus VU, sokol kobcovitý Falco vespertinus EN, chrapkáč C. crex LR:cd, európsky významnými druhmi netopierov a šeliem ako medveď Ursus arctos LR:cd a vlk Canis lupus LR:nt i národne významnými druhmi cíbik V. vanellus LR:lc, trasochvost žltý Motacilla flava LR:lc a i.), ale aj o dôležité reprodukčné biotopy národne významných druhov (prepelica C. coturnix LR:nt, jarabica P. perdix LR:nt, dudok Upupa epops VU, strakoš veľký Lanius excubitor LR:nt, pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra LR:lc, zajac Lepus europaeus LR:lc a i., všetky priamo v trase niektorého z variantov), ktoré by výstavba R3 poškodila a/lebo zničila

f) rovnako nesúrodo vymedzili aj lokalitu č. 6, kde je nedostatočne charakterizovaná najmä genofondová lokalita Vichtiny (výskyt biotopov európskeho významu 7230 Slatiny s vysokým obsahom báz, 6430 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, 6510 Nížinné a podhorské kosné lúky, biotopov národného významu Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk10 Vegetácia vysokých ostríc, výskyt druhov národného významu - z rastlín vachta Menyanthes trifoliata EN, barička močiarna Triglochin palustre VU, bielokvet močiarny Parnassia palustris LR:nt, ostrica Davallova Carex davalliana VU, o. trsnatá C. cespitosa VU, o. šupinatoplodá Carex lepidocarpa LR:nt, bezkolenec belasý Molinia caerulea VU, zo živočíchov močiarnica mekotavá G. gallinago VU, pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra LR:lc a i.), ale aj genofondová lokalita Bačina - Dolné lúky (výskyt biotopu európskeho významu 6210 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte, z druhov národného významu ľan žltý Linum flavum LR:nt, hlaváčik letný Adonis aestivalis LR:nt, horček žltkastý Gentianella lutescens LR:nt a i.)

Obrázok blogu

Ľan žltý Linum flavum na Bačine.

g) okrem toho v SoH chýba akákoľvek zmienka o ďalších prírodoochranne významných lokalitách, ktoré by výstavba niektorého z variantov R3 narušila, najmä:

ekosystém Sklabinského potoka pri Tomčanoch (biokoridor miestneho ÚSES Martin s biotopom národného významu Kr9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek a výskytom druhu európskeho významu mihuľa ukrajinská Eudontomyzon mariae CR)

ekosystém dolného toku Necpalského potoka pri Žabokrekoch (o. i. prioritný biotop európskeho významu 91E0* a biotop národného významu Kr9, genofondová lokalita regionálneho ÚSES č. 134, biotop druhu európskeho významu vydra L. lutra, druhov národného významu orlíček Aquilegia vulgaris LR:nt, bradáčik vajcovitolistý Listera ovata VU, krtičník tôňomilný Scrophularia umbrosa LR:nt, čerebľa Ph. phoxinus EN, mieň L. lota LR:nt, užovka N. natrix LR:lc, žltochvost hôrny Ph. phoenicurus LR:nt, pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra LR:lc, vodnár C. cinclus LR:lc, kúdeľníčka lužná Remiz pendulinus, myška drobná Micromys minutus LR:lc, pĺšik lieskový Muscardinus avellanarius LR:lc, dulovnica väčšia Neomys fodiens LR:nt a i.)

Obrázok blogu

Dolný tok Necpalského potoka v trase modrého a červeného variantu R3.

Žabokrecké močiare (environmentálny objekt obce Žabokreky s liahniskom skokana Rana temporaria LR:nt a výskytom rosničky Hyla arborea LR:nt)

močiar s pramienkom na lúke juhozápadne od Diviackeho rybníka (biotop národného významu Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, hniezdenie druhu národného významu trasochvost žltý Motacilla flava LR:lc, ťah a zimovanie druhu močiarnica mekotavá G. gallinago VU a i.)

cenné slatinisko v nive Somolického potoka pri západnom okraji Turčianskeho Michala s výskytom biotopu európskeho významu 7230 Slatiny s vysokým obsahom báz a s druhmi národného významu ostrica oblastá Carex diandra EN, o. odchylná C. appropinquata VU, zemežlč spanilá Centaurium pulchellum VU, vstavačovec strmolistý pravý Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata EN, škripinec dvojbliznový Schoenoplectus tabernaemontani LR:nt, žltohlav najvyšší Trollius altissimus VU a i.

Obrázok blogu

Vstavačovec strmolistý Dactylorhiza incarnata od Turčianskeho Michala.

riečna terasa na východnom okraji lokality Vichtiny s výskytom biotopov európskeho významu 6510 Nížinné a podhorské kosné lúky a zvlášť cenného segmentu biotopu 6210 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s dominanciou kostravy Festuca rupicola, ostrice Carex montana a s výskytom druhov národného významu cesnak člnkovitý Allium carinatum VU, hadomor purpurový Scorzonera purpurea VU, ľan žltý Linum flavum LR:nt, vstavač vojenský Orchis militaris VU, poniklec prostredný Pulsatilla subslavica EN a i. (Bernátová & Škovirová 1993).

5. To isté platí pre časť "Charakteristika biotopov" (s. 49-50) s veľmi nekonkrétnymi a údajovo nedostatočnými opismi 5 biotopov. Pritom už len z dát v predchádzajúcich bodoch vidieť, že biotopov dotknutých variantmi trasy R3 je najmenej dvojnásobný počet - 6 biotopov európskeho významu, z toho 1 prioritný (91E0*, 7230, 6510, 6430, 6210, 3260) a 4 národného významu (Kr9, Ra7, Lk10, Lk6).

Obrázok blogu

Žarnovica pri Dolnej Štubni s prioritným biotopom európskeho významu 91E0*.

6. Úplný nedostatok dát aj schopnosti autorov SoH pracovať s nimi sa ešte výraznejšie odráža v časti "Chránené, vzácne a ohrozené druhy" (s. 50-51), kde opäť iba jednoduché porovnanie s vyššieuvedenými údajmi ukazuje, že:

a) zoznam druhov v SoH obsahuje 46 druhov živočíchov, no žiadny druh rastliny, hoci len dáta v predchádzajúcich bodoch zahŕňajú spolu 22 vzácnych a ohrozených druhov rastlín

b) z tých 46 živočíšnych druhov v dotknutom území možno podľa mojich dlhoročných poznatkov za preukázaný alebo pravdepodobný považovať len výskyt 9 druhov, čo je 19,6 %; ostatok sú údaje vysoko nepravdepodobné (jasoň Parnassius apollo, kolok Zingel streber, mlok Triturus alpestris, jašterica Lacerta muralis, myšovka Sicista betulina a i.), preukázateľne chybné (mlok Triturus cristatus, užovka Elaphe longissima, hlucháň Tetrao urogallus, ďubník Picoides tridactylus, murárik Tichodroma muraria, hraboš Microtus tatricus a i.) až vyložené nezmysly (svišť M. marmota).

6. Časť 8. "Krajina - štruktúra, krajinný obraz, scenéria, stabilita, ochrana" (s. 51-54) nevybočuje z radu povrchne spracovaných kapitol. Ponúka len štrukturalistický pohľad (prvky súčasnej krajinnej štruktúry, kultúry podľa evidencie nehnuteľností a využitia zeme, typizácia štruktúry krajiny), žiadna pozornosť sa nevenuje procesom v krajine (rozptyl bioty, jeho zdroje a prepady, preferované smery, konektivita, fragmentácia atď.), jej histórii ani ekosystémovým službám vo vzťahu k navrhovanej činnosti. Nevýstižne a bez znalostí histórie turčianskej krajiny (napr. majerov a s nimi súvisiacej organizácie krajiny) opisuje aj ráz krajiny. Aj opisy v časti 9. "Chránené územia podľa osobitných predpisov a ich ochranné pásma" sú nekonkrétne a podané len osebe - bez vzťahu k posudzovanej činnosti (porovnajte s bodom 4. vyššie).

Obrázok blogu

Poľnohospodárska krajina medzi Laskárom a Karlovou v trase červeného a žltého variantu R3.

7. V časti "Obyvateľstvo" na s. 57 dole je chyba: terasy rieky Turiec pri Martine sa nestali domovom ľudu lužickej kultúry až "v dobách železných a v dobe rímskej", ale už v strednej dobe bronzovej.

8. K časti "Poľnohospodárstvo" (s. 62) pripomínam, že rastlinná výroba je tu v ostatnom desaťročí zameraná ani nie tak na hustosiate obilniny, ako skôr na olejniny (najmä repka a ľan).

9. Autori SoH sa nikde nezmieňujú o geologických vrtoch ani o iných podobne významných geologických lokalitách, pričom popri trase niektorého z variantov R3 sa nachádzajú napr. geologické vrty GT-5, GT-13, GT-3, GT-14 (Gašparik & Halouzka 1995).

10. V časti "Odpady a skládky odpadov" (s. 71) autori SoH neuviedli skládku tuhého komunálneho odpadu severozápadne od Mošoviec.

11. V kapitole "Komplexné zhodnotenie súčasných environmentálnych problémov" (s. 71-75) sa opakujú chyby, na ktoré som upozornil už vyššie, najmä v témach:

a) ovzdušie, hluk a vibrácie (pozrite k časti B)

b) pôda, kde chýba akákoľvek zmienka o nepriaznivých vplyvoch dopravných stavieb a dopravy na kvalitu (chemizmus) a kvantitu pôd zábermi pod nové cesty, ktoré sú v dotknutom území značné a narastajú neúnosným spôsobom (obchvat Martina, plánovaný vonkajší okruh Martina, obchvat Hornej Štubne, diaľnica D1...)

c) povrchová a podzemná voda, rastlinstvo, živočíšstvo (pozrite k časti C.II)

d) územný systém ekologickej stability krajiny a stresové faktory, kde okrem notoricky známych a odťažitých všeobecností nenájdeme takmer nič konkrétne o vplyvoch dopravnej infraštruktúry na prvky ÚSES, dokonca ani o jej bariérových účinkoch, ktoré sú jedným z najsilnejších stresových faktorov pre pohyb a prežívanie bioty.

Podobné chyby (najmä nekonkrétnosť a povrchnosť) charakterizujú aj kapitolu "Celková kvalita životného prostredia" (s. 75-78), kde autori zas a znova ignorujú problémy ako ničenie a poškodzovanie pôd (o. i. v synergii s ich predchádzajúcim nevhodným obrábaním, napr. s prihlbokou orbou), zhoršovanie kvality povrchových i podzemných vôd, bariérové účinky na pôvodné druhy vz. koridorové účinky na invázne a rozpínavé druhy organizmov, ďalšie vysušovanie a zextrémňovanie mikro- aj mezoklímy, zhoršenie podmienok kvality života miestnych obyvateľov (napr. zhoršená dostupnosť a využiteľnosť častí chotárov odrezaných cestou, zhoršená kvalita priľahlých pozemkov, zníženie atraktivity pre rekreačné a podobné využívanie) atď.

12. V kapitole "Posúdenie očakávaného vývoja, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala" (s. 78-81) sa autori SoH vôbec nezmienili o použitom modeli prognózovania intenzít dopravy (s. 79) a vplyvy nulového variantu posúdili nedostatočne a predpojato, pretože:

a) zamlčali, že existujúca cesta I/65 po rekonštrukcii na štvorpruhovú (s ktorou sa ráta tak či tak) by vyhovovala výhľadovým dopravným nárokom v rovnakej miere ako ktorýkoľvek z navrhnutých variantov R3

b) automaticky predpokladali pokračovanie súčasných trendov v urbanizácii a doprave (napr. presídľovanie časti obyvateľov Martina a Turčianskych Teplíc do okolitých obcí a dochádzanie do miest za prácou), čo vôbec nemusí byť opodstatnené (uvážte príklad Bratislavy a tiež problém tzv. ropného zlomu)

c) predpokladané zaťaženie hlukom a vibráciami by sa pri kvalitnej rekonštrukcii cesty I/65 nielenže neznásobovalo, ale vôbec by sa nemuselo zvýšiť, naopak - odpadol by hluk a otrasy pochádzajúce z narušenej betónovej vozovky a nové protihlukové steny by mohli zostávajúce hladiny hluku znížiť ešte viac

d) podobne možno hodnotiť bezpečnosť cestnej premávky, ktorá by sa oproti terajšiemu stavu naopak mohla zlepšiť zvýšenou priepustnosťou štvorpruhovej cesty, prestavbou problémových križovatiek a ďalšími dopravnobezpečnostnými opatreniami

e) to všetko by vyšlo podstatne lacnejšie ako ktorýkoľvek z navrhnutých variantov, nehovoriac už o jednoznačne prijateľnejších dopadoch na poľnohospodársku pôdu, vodný režim, miestnu klímu, ohrozené a inak významné druhy, biotopy, krajinu a možnosti jej udržateľného využívania.

Preto nulový variant, resp. variant s rekonštrukciou existujúcej cesty I/65 na štvorpruhovú (pozrite môj návrh v bode 1. k časti A) nielenže nemožno hodnotiť ako neprijateľný, ale už aj na základe doteraz zmienených faktov vychádza v mnohých dôležitých ohľadoch priaznivejšie ako navrhnuté 3 varianty R3 a žiadam ho seriózne projekčne pripraviť.

13. Záver v časti "Súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou" (s. 83) považujem za tendenčný a predčasný, lebo najprv je potrebné riadne posúdiť environmentálnu prijateľnosť navrhovanej činnosti - a to táto SoH nerobí.

K časti C.III:

Celkové konštatovanie v úvodnej časti (s. 84) je nepatričné a nepravdivé, lebo podľa všetkých tu doteraz uvedených faktov (najmä k časti C.II so zreteľom na ohrozené a inak významné druhy rastlín a živočíchov, biotopy, ekosystémy a krajinu) bola predložená SoH zostavená z veľmi neúplných a neaktuálnych podkladov, spracovaných s neznalosťou veci, povrchne, nekonkrétne a prakticky bez vlastného cieleného prieskumu, takže prinajmenšom v kritizovaných častiach preukázateľne nespĺňa požiadavky zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

V zostávajúcom texte SoH (časti III. až X.) som po zbežnom prečítaní našiel minimálne taký istý podiel nepresných, sporných i vyložene chybných tvrdení a iných nedostatkov ako v už pripomienkovaných častiach, ktoré sú pre ne ostatne tým najhlavnejším východiskom. Časové limity na jednej strane a pomerne veľký rozsah SoH na strane druhej mi zabránili rovnako dôsledne ju spripomienkovať až do konca. Verím však, že už aj táto kritická analýza jej hlavných východísk a bázy dát poskytuje dostatok argumentov na posúdenie informačnej hodnoty a použiteľnosti zvyšku SoH a na zaujatie stanoviska k variantom navrhovanej činnosti. Moje stanovisko, založené na už podaných i ďalších dostupných údajoch, odporúča ako optimálny variant rekonštrukciu existujúcej cesty I/65 na štvorpruhovú s obchvatom martinskej aglomerácie v úseku Košťany nad Turcom - Priekopa (pozrite návrh v bode 1. k časti A). Obchvat s južným pripojením na I/65 medzi Košťanmi nad Turcom a Príbovcami by mohol zhruba sledovať trasu žltého variantu B, ktorý však žiadam upraviť tak, že:

a) sa v celom rozsahu vyhne genofondovej lokalite regionálneho ÚSES č. 118 Bôrovský potok (lokalita č. 1) s prioritným biotopom európskeho významu 91E0* (priestor na to existuje severovýchodne od lokality)

b) v južnej časti regionálneho biokoridoru Trebostovo - Záborie sa trasa čo najviac priblíži k trase modrého variantu A a križovanie s týmto biokoridorom bude riešené o. i. ekoduktom s biologicky vyhovujúcimi parametrami (umiestnenie v južnej časti biokoridoru, šírka ekoduktu aspoň 100 m)

c) sa spolu s genofondovou lokalitou regionálneho ÚSES č. 133 Žabokrecká terasa vyhne aj genofondovej lokalite č. 134 Dolný tok Necpalského potoka a lokalite Žabokrecké mokrade.

Nakoniec si dovolím požiadať Ministerstvo životného prostredia SR, aby aspoň pri nadregionálne významných stavbách prísne dbalo na dodržiavanie odborných kritérií pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nedovolilo, aby sa tu len tak "prepiekli" aj také surovo nedopečené produkty, ako je citovaná správa firmy Valbek, spol. s r. o. Bratislava a činnosť ňou posudzovaná.

Literatúra

Bernátová D., Kliment J., Topercer J., Obuch J. & Kučera P. 2006: Aktuálne poznatky o rozšírení a stave populácií niektorých prírodoochranne významných taxónov cievnatých rastlín, machorastov a chár v Turčianskej kotline. Ochr. Prír. 25: 50-96.

Bernátová D. & Kučera P. 2010: Turiec: neuvádzané alebo veľmi zriedkavé populácie vyšších rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava 32: 41-51.

Bernátová D. & Škovirová K. 1993: Scorzonera purpurea L. v Turčianskej kotline. Biológia, Bratislava 48: 401-402.

Gašparik J. & Halouzka R. 1995: Regionálne geologické mapy Slovenska 1 : 50 000. Geologická mapa Turčianskej kotliny. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.

Kliment J., Lisická E., Šoltés R., Bernátová D., Dítě D., Janišová M., Jarolímek I., Kochjarová J., Kubinská A., Kučera P., Mišíková K., Obuch J., Pišút I., Topercer J., Uhlířová J. & Zaliberová M. 2008: Príroda Veľkej Fatry. Lišajníky, machorasty, cievnaté rastliny. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava, 408 s.

Mahr K., Palúch M., Manco E., Bratko T., Decký M. & Ďurčanská D. 2010: Rýchlostná cesta Martin - Horná Štubňa. Správa o hodnotení. 152 s. + prílohy, ms. [Správa o hodnotení EIA; depon. in: MŽP SR, Bratislava, http://eia.enviroportal.sk/detail/rychlostna-cesta-r3-martin-horna-stubna].

Topercer J., Mederly P., Kartusek V., Halada Ľ. & Krautschneider J. 1993: Regionálny územný systém ekologickej stability krajiny. Okres Martin. 114 s. + prílohy, ms. [Projekt; depon. in: ObÚŽP, Martin].

Topercer J. 2003: Zelené miesta a cesty Martina a Vrútok. SZOPK, Martin, 40 s.

Jano Topercer

Jano Topercer

Bloger 
  • Počet článkov:  301
  •  | 
  • Páči sa:  4x

nezávislý vedec - ekológ Zoznam autorových rubrík:  EkoblógiaQvety kalamityEva-Lucia & Filová ŽofiaZOO PoliticoĽudmila PopulovnaAforizmyPoetreeIraciolMikrozprávkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu