D1 Turany — Hubová na konci vlády Ivety Radičovej

Autor: Jano Topercer | 3.11.2011 o 10:59 | (upravené 4.11.2011 o 7:50) Karma článku: 12,16 | Prečítané:  3345x

je na tom presne tak isto, ako na konci vlády Roberta Fica. Ba — o poldruha roka horšie. Ešte horšie, že po tom neštekne ani jeden slovenský "strážny pes". Tak aspoň niekoľko neštekavých postrehov k téme.

V polovici októbra 2011 v Bruseli v tichosti skončil ešte "len" siedmy pokus o primerané posúdenie ("appropriate assessment" podľa Smernice č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín) vplyvov D1 Turany — Hubová na dotknuté územia európskeho významu (ÚEV). Dopadol presne tak isto, ako predchádzajúcich šesť pokusov ministra Vážneho a spol. Teda neúspešne pre slovenskú stranu a ňou pretláčaný úžinový variant trasy. Názor Európskej komisie zostáva, že projekt nebol posúdený podľa požiadaviek Smernice o biotopoch.

Ten najnovší pokus o posudok som nečítal, lebo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR SR) ani spracovateľka Ing. Viera Husková nás k nemu neprizvali ani o ňom oficiálne neinformovali. Podľa neoficiálnych správ ale až na malé výnimky (napr. umiestnenie ekoduktu) kopíruje všetky vážne chyby, ktoré sme vyčítali tým predchádzajúcim pokusom (pozrite Topercer a kol. 2009, 2010). Predovšetkým chce zas a znova odignorovať environmentálne zjavne lepšie varianty trasy D1 s tunelom Korbeľka, príp. Veľká Fatra. Podcenené zostávajú aj geologické riziká, zvlášť na severných svahoch Kopy pri Kraľovanoch. Tam v dôsledku aktivizácie rozsiahlych zosuvov po prípravných prácach hrozí okrem škôd na prírode a majetku aj veľké predraženie projektu nákladmi na sanáciu zosuvov, stabilizáciu strání, každoročnú údržbu a i.

S takýmto výsledkom práce dosluhujúcej vlády sotva môže byť niekto spokojný. Preto znova žiadam MDVRR SR, Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. a ďalšie slovenské autority, aby už viac neskúšali vykývať so Smernicou o biotopoch a nestrápňovali viac seba ani Slovensko v európskych inštitúciách (ktoré sú im ináč také drahé). Tento rok nevyužili jednu z najlepších šancí na riadne posúdenie projektu. O ďalších bude mať zmysel hovoriť asi až po 10. marci 2012.

Dovtedy si nezaškodí pripomínať známe veci:

1. Posudzovanie vplyvov diaľnice na územia európskeho významu v uplynulých 4 rokoch bolo vecne aj metodicky nedostatočné, predpojaté a ignorovalo alebo podcenilo viaceré významné prírodné hodnoty (procesy, biotopy, druhy) a vplyvy diaľnice na stav ich zachovania.

2. Niektoré dopady zvoleného variantu diaľnice by narušili integritu dotknutých území európskeho významu (ÚEV Malá Fatra, ÚEV Veľká Fatra a ÚEV Váh) i celkovú koherenciu sústavy Natura 2000, a tým aj plnenie záväzkov vyžadovaných Smernicou o biotopoch.

3. Opatrenia, navrhnuté na zmiernenie dopadov diaľnice na predmet ochrany ÚEV, sú v prevažnej miere len formálne, nekonkrétne a neúčinné, alebo vôbec nie sú dostupné.

4. Už počas prípravných prác na diaľnici došlo prinajmenšom v prípade unikátnej Prírodnej rezervácie Rojkovské rašelinisko k viacnásobnému porušeniu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

5. Nielen dlhodobé poznanie prírodovedcov, ale aj záverečné stanovisko MŽP SR z 12. novembra 2002 určuje ako environmentálne najprijateľnejšie riešenie diaľnice D1 v úseku Turany — Hubová variant B1 s tunelom Korbeľka.

Slovenskej verejnosti a jej autoritám by nemuseli zaškodiť ani tieto nové informácie:

1. Aj spracovatelia tých predpojatých a nedostatočných hodnotení (Peťková & Mika 2007, Sujová a kol. 2010a, b, c) už priznávajú, že urobili chyby, ktoré im vyčítame. Ich sebaobhajoba sa dostala do veľmi charakteristickej polohy, ako že "boli sme pod tlakom" a "veď každý robí chyby" (citujem nemenovanú spracovateľku na rokovaní s ministrom Nagyom 9. marca 2011).

Vah_a_severne_svahy_Kopy_2011-05-18_08-22-34_500.jpg

Obr. 1. 18. máj 2011, ľavý breh Váhu a úpätie severných svahov Kopy (1187 m) pri obci Kraľovany (DK) po veľkých vodách v roku 2010.

2. Stále trvajú všetky podstatné dôvody na zanechanie úžinového a návrat k tunelovému variantu. Biotopy a druhy v ÚEV Váh boli poškodené len okrajovo (najmä spodnou obslužnou cestou pod Kopou a zásahmi oproti ústiu doliny Suchie), navyše veľké vody vlani v máji a v auguste časť tohto problému vyriešili rozplavením príbrežnej strany cesty a jej preplavením novými sedimentami (obr. 1). Biotopy lužných lesov 91E0* sú na tom podobne, pričom vďaka veľmi dobrej regeneračnej schopnosti by ich prirodzená obnova bola vecou 20 — 30 rokov. Predpokladá to ale, že Štátna ochrana prírody SR, projektanti a miestne autority uznajú váhu problému inváznych a expanzívnych rastlín, začnú ich konečne riadne monitorovať (nielen o tom písať nekonkrétne vety do hodnotení a technických správ) a hlavne proti nim účinne zasahovať. Minimálne budúci rok-dva je ešte vhodný čas. To sa týka aj biotopu sutinových lipovo-javorových lesov 9180*. V ňom napriek podomletiu a zosuvom časti pňov v máji a auguste 2010 zostáva 74,87 % pňov (n = 776) všetkých 35 druhov drevín na mieste a životaschopne sa obnovuje pňovými i koreňovými výmladkami, rozptylom zo susedných biotopov, zo semennej banky a pod. (obr. 2). Riziko invázií v tomto biotope je menšie ako v lužných lesoch a dá sa zatiaľ zvládať s minimálnymi nákladmi. PR Rojkovské rašelinisko stále zostáva mimo kontaktu s koridorom šírenia nepôvodných druhov aj mimo priameho vplyvu depónií a skrývok, takže za predpokladu zanechania úžinového variantu a obnovenia kosenia bude prežívať ako doteraz (t. r. sa kosilo vďaka SEPS, a. s.). Toto platí aj pre lúčne biotopy pod Síňavou. Musím znova zdôrazniť, že stavba úžinového variantu v akejkoľvek realizovateľnej podobe a s akýmikoľvek dostupnými "zmierňujúcimi" opatreniami by znamenala viac či menej rýchly zánik rašeliniska a je zásadná otázka, či si toto slovenské autority chcú vziať na zodpovednosť.

Severne_svahy_Kopy_a_Vah_2011-05-18_12-10-18_500.jpg

Obr. 2. 18. máj 2011, úpätie severných svahov Kopy pri Kraľovanoch, prioritný biotop sutinových lipovo-javorových lesov 9180* sa po narušení prirodzene obnovuje.

3. Nové výsledky genetických výskumov karpatskej populácie medveďa (Straka a kol. 2011) ukazujú, že už pri doterajšej fragmentácii a bariérových efektoch (železnica, cesta I/18, priehrada Krpeľany a i.) prechádzajú západokarpatské subpopulácie úzkym genetickým "hrdlom fľaše" (bottleneck) a tok génov medzi nimi je významne obmedzený. Realizácia úžinového variantu (zvlášť pri navrhovaných vyšších plotoch pozdĺž D1) by ho s veľkou pravdepodobnosťou prerušila úplne a odizolovala miestne populácie so všetkými negatívnymi dopadmi na ich prežívanie.

4. Tunelové varianty v štúdii TAROSI c. c., spol. s r. o. Bratislava (Snopko & Pokrivčák 2010) boli zjavne posúdené realisticky. Aspoň dosiaľ som nezaznamenal žiadny spochybňujúci názor od odborníkov z projekcie ani z MŽP SR či MDVRR SR. Dopady na prírodu i ľudí sú pri nich neporovnateľne priaznivejšie a aj finančne vychádzajú menej náročne. Dopracovanie prieskumov (hlavne podrobnej hydrogeológie) a projektovej dokumentácie by sa ešte stále dalo stihnúť v termínoch umožňujúcich plynulé pokračovanie stavebných prác na predchádzajúcich úsekoch Višňové — Dubná skala a Dubná skala — Turany.

Literatúra:
Peťková E., Mika Ľ., Adamec M., Čumová D., Sujová K., Schwarz M., Šeffer J., Janák M., Ripka J. & Pospiechová O. 2007: Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej diaľnice D1 Turany — Hubová na územia sústavy NATURA 2000. 46 s. + prílohy, ms. [Štúdia; depon. in: Creative, spol. s r. o., Pezinok].
Snopko J. & Pokrivčák P. 2010: Diaľnica D1 Turany — Hubová. Technicko-ekonomická štúdia. 49 s. + prílohy, ms. [Štúdia; depon. in: Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Bratislava].
Straka M., Paule L., Ionescu O., Štofík J. & Adamec M. 2011: Microsatellite diversity and structure of Carpathian brown bears (Ursus arctos): consequences of human caused fragmentation. Conservation Genetics, DOI: 10.1007/s10592-011-0271-4.
Sujová K. a kol. 2010a: Územie európskeho významu "Malá Fatra". 30 s. + prílohy, ms. [Dokument hodnotenia vplyvov na ÚEV; depon. in: ŠOP SR, Banská Bystrica].
Sujová K. a kol. 2010b: Územie európskeho významu "Veľká Fatra". 40 s. + prílohy, ms. [Dokument hodnotenia vplyvov na ÚEV; depon. in: ŠOP SR, Banská Bystrica].
Sujová K. a kol. 2010c: Územie európskeho významu "Váh". 19 s. + prílohy, ms. [Dokument hodnotenia vplyvov na ÚEV; depon. in: ŠOP SR, Banská Bystrica].
Topercer J., Jasík M., Dítě D., Bernátová D. & Ridzoň J. 2009: Významnosť vplyvov navrhovanej diaľnice D1 Turany — Hubová na druhy, biotopy, územia sústavy NATURA 2000 a krajinu. 12 s. + prílohy, ms. [Expertíza; depon. in: Inštitút ochrany prírody Banská Bystrica, http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=142&level=1&x=3229].
Topercer J., Ridzoň J. & Bernátová D. 2010: Stanovisko k hodnoteniu vplyvov diaľnice D1 Turany — Hubová na územia európskeho významu. 23 s., ms. [Odborné stanovisko; depon. in: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Bratislava].

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.


Už ste čítali?