Zonácia v TANAP-e, oligarchické konope

Autor: Jano Topercer | 29.3.2017 o 17:06 | (upravené 8.4.2017 o 12:44) Karma článku: 6,22 | Prečítané:  1023x

a kam z nich? A ako? Takéto a podobné otázky-neotázky o zonácii-nezonácii Tatranského národného parku-neparku sme preberali v rozhovore-nerozhovore, ktorý odomňa isté noviny-nenoviny spod Tatier chceli aj nechceli.

Chcieť začali 4. mája 2016, kedy mi redaktorka tých novín-nenovín zamailovala prvé tri otázky k zonácii TANAP-u. Štyri dni nato som jej odmailoval odpovede. Žiadna reakcia, žiadny rozhovor. Až na ohradzovací mail odo mňa sa ozvala, že moje odpovede si vraj odložili do pripravovaného lepšieho a dlhšieho materiálu a že by len počkali na ďalší „aktualizačný moment“. Ten dorazil až 25. januára 2017 a scénosled mal podobný. Mail od redaktorky, potom tri dopĺňajúce otázky, moje odpovede ... a zasa poloha mŕtvej lienky, nevzkriesenej ani ďalším mailom. Od 3. februára 2017 až dodnes. Čo je pre zmenu „aktualizačný moment“ pre mňa, aby som ten milý-nemilý rozhovor-nerozhovor prerozprával aspoň tu na blogu.

Prvá otázka sa pýtala na spôsob, akým sa zapájam do zonácie TANAP-u.

Odpoveď: V rokoch 2011 – 2012 som sa na zonácii podieľal priamo ako člen Pracovnej skupiny pre zonáciu TANAP-u, zriadenej Ministerstvom životného prostredia SR. Po predčasných voľbách v marci 2012 nová politická zostava našu pracovnú skupinu odstavila a výsledky jej práce nechala tak. My sme to ale tak nenechali. Ešte 14. februára 2012 sme vo veľkom kolektíve (78 prírodovedcov) vydali „Výzvu na zastavenie stavebných činností s významným dopadom na prírodu národných parkov až do prijatia ich zonácie podľa medzinárodných štandardov“ (http://www.tanap.org/vyzva-vedcov/), ktorú podporilo takmer 1400 ľudí z 12 krajín sveta. Viac-menej ústretovo sa k nej mali aj oslovené političky a politici, ibaže tí, čo prišli po nich, mali pre ňu len slepé oko a hluché ucho. V roku 2014 sme dvanásti z devätnásťčlennej pracovnej skupiny zverejnili prírodovedecký návrh zonácie TANAP-u na 10. národnej konferencii o biosférických rezerváciach v SR v Starej Lesnej (Topercer a kol. 2014). Kolegovia ho prijali vcelku priaznivo, len postoj politikov a ich krovia stále nápadne pripomína minulorežimové kim ir-senovské „ču-čche“ (od vás nič nepotrebujeme, všetko vieme). Našťastie dosť vecí ide aj bez politikov a ich krovia.

Druhá bola zvedavá, ako v posledných rokoch rozvoj stredísk cestovného ruchu a iných zariadení ovplyvnil životné prostredie vo Vysokých Tatrách.

Odpoveď: Spravidla k horšiemu – a výrazne. Mimo zastavaných území v národnom parku zničili hektáre až desiatky hektárov európsky významných biotopov smrekových čučoriedkových lesov, smrekovcovo-limbových lesov, kosodreviny, travinno-bylinných, sutinových a skalných biotopov. Tým pripravili o životný priestor aj desiatky až stovky jedincov viacerých európsky i národne významných druhov rastlín a živočíchov. Zhoršili podmienky na ich rozmnožovanie, obživu i úkryt, narušili koridory ich pohybu aj správanie. Asi každému je už známy príklad medveďov navyknutých na dlhodobo zle ukladaný odpad. Tatranskí „rozvojári“ otvorili ďalšie plochy aj nástupu a šíreniu inváznych a rozpínavých druhov, zväčšili erózny odnos pôdy, riziko svahových porúch, rozdrobenosť okolitých biotopov a vôbec celú stavebnú „stopu“ v krajine. V zastavaných územiach zas okrem iného postupne zahusťujú a znevkusňujú zástavbu, čo „vyniká“ zvlášť v porovnaní s poľskou časťou Tatier.

Tretia zisťovala, kedy tieto problémy začali.

Odpoveď: Celé to ide v smere trendov začatých už hlboko v komunistickom režime, ktoré tu cez akútne zápaly mečiarovské a neoliberálne vyhnili až do čohosi, čo volám „žraločie“ provizórium: 16 rokov bez zonácie, zažratá prax výnimiek a konfliktov záujmov, „vedúca úloha“ developerov, územný plán menený a biotopy ničené známou „salámovou“ metódou za vajatavej spoluúčasti Ministerstva životného prostredia SR, Štátnych lesov TANAP-u, Správy TANAP-u, príslušných okresných a krajských úradov a ďalších. Ich stanoviská sa nie zriedka ohýbajú podľa vzoru – vybavte si zmenu v územnom pláne a kladné naturové hodnotenie a my si ináč „umývame ruky“.

Štvrtá sa zaujímala o konkrétne príklady v Tatrách, kedy si orgány verejnej správy „umyli ruky“ a schválili nevhodné riešenia.

Odpoveď: Na takéto riešenia je pôda TANAP-u neúrekom úrodná. Jedno z nich posudzovali v roku 2011 pod menom „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica – zmeny a doplnky“. Navrhovateľ TMR, a. s. si tam naplánoval veľa nových činností, ktorých dopady posudzovatelia z HES–COMGEO spol. s r. o. hodnotili ako nevýznamné napriek tomu, že zničia 6,2 – 9,5 ha biotopov európskeho i národného významu v najcitlivejších vysokohorských ekosystémoch, že počet nimi zničených významných druhov a ich jedincov ani nevedeli určiť, že sami priznali nedostatočnú účinnosť dovtedajších protieróznych opatrení v niektorých úsekoch (napr. zjazdovka Štart–západ), že očakávali ďalšie problémy s geodynamickými javmi (napr. erózia v najstrmších častiach zjazdovky Generál, rozsiahly zosuv v priestore zjazdovky Lomnica – Buková hora), že podcenili riziká negatívnych vplyvov lavín, vplyvu koliby Buková hora a jej ČOV na kvalitu vôd, vplyvu zjazdoviek na povrchové vody (zvlášť pri čoraz častejších prívalových dažďoch) atď. Úrady im zhltli aj také „bonbóniky“, ako že 2 kolónie svišťov na sedle sú adaptované na prevádzkový režim lyžiarskeho strediska. Príliš odchodnejšie však nie sú ani iné projekty – od rozšírenia lyžiarskeho strediska Roháče – Spálená a športového areálu Riečavy – Štrbské pleso až po súkromný heliportík nemenovaného kinderoligarchu tamže pri plese. No a osobitná kapitola je „svätá vojna“ lesníkov proti podkôrnemu hmyzu, v ktorej väčšina uniformovaných bojovníkov nevidí pre mŕtve stromy (z veľkej časti nepôvodné smreky) živý sebaobnovujúci sa les a jeho dynamiku. Prispievajú k nej napr. preživšie stromy, banka ich semien v pôde, rezervoáry dusíka a iných živín, prirodzené mladé porasty jarabiny vtáčej a pod jej clonou vyrastajúce dlhovekejšie dreviny v zložení a štruktúre vyvíjajúcej odolnejší nový les – a to bez pumpovania štátneho rozpočtu či eurofondov.

Piata chcela vedieť, prečo sa stále nedarí zonáciu TANAP-u úspešne dokončiť.

Odpoveď: Časť odpovede som už povedal – lebo trvá „žraločie“ provizórium. Naposledy zonáciu stopli v roku 2012, kedy sa popri prírodovedeckom návrhu úplnej väčšiny členov zonačnej komisie zrazu v závere zjavil aj druhý, tzv. lesnícky návrh od dvoch členov komisie a zámienka bola na stole. Vo svete zonáciu berú ako hlavnú stratégiu na kombinovanie využitia krajiny s ochranou prírody. Ochranu prírody kladú normálne krajiny v normálnych národných parkoch na prvé miesto, preto zonáciu normálne pripravujú najmä biológovia, geografi a iní prírodovedci, a to normálne najmä podľa vedeckých poznatkov, princípov a medzinárodných smerníc IUCN. V slovenských Tatrách na tieto normy dodnes nedbajú – a aj preto zonácia TANAP-u dodnes nie je. Iste, veľmi dôležité je aj riadne prerokovať návrh zón s vlastníkmi a nahradiť im obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov. Výsledok však nesmie ísť na úkor reprezentatívnosti, celistvosti, dostatočnej veľkosti bezzásahovej zóny, poistných faktorov a ďalších kľúčových kritérií zónovania, čo v pripravenom návrhu Správy TANAP-u hrozí.

V šiestej išlo o tú „normálnosť“, ktorú vraj na zasadnutiach zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry berú aj takto: „Ekológovia si myslia, že zákony o ochrane prírody sú nad iné zákony, ale tieto zákony sú rovnocenné s inými. Človek je očko v reťazci prírody a aj jemu treba vytvoriť zázemie“. A že čo si myslím o prípustnosti čohosi takého v zahraničí.

Odpoveď: V prvom rade si nemyslím, že práve zasadnutia mestského zastupiteľstva Vysokých Tatier sú to pravé fórum na posudzovanie vedeckých noriem ekológie a biológie ochrany prírody. Z platných právnych noriem si dovolím odporúčať do pozornosti § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ten jasne stanovuje, že v národnom parku je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, pričom zákon o ochrane prírody tu má postavenie silnejšieho „lex specialis“ voči iným, všeobecnejším zákonom. No a normálne krajiny sa od tejto malej zahnisanej oligarchie karpatsko-europeanistického typu líšia predovšetkým tým, že ony takéto zákonné ustanovenie nielen majú, ale ho – svete, čuduj sa – aj dodržiavajúvymáhajú. A neodpútavajú pozornosť ľudí napríklad rôznymi gašparkovskými divadielkami orgánov (ne)činných v trestnom konaní alebo miráklami z migrácie VIP orlice Anny Arnoldovny.

Siedma sondovala, či je ešte niečo významné okolo zonácie TANAP-u, o čom by mala verejnosť vedieť.

Odpoveď: Vari ešte to, že Ministerstvo životného prostredia SR ani Štátna ochrana prírody SR sa už desať rokov celkovo neradí a nespolupracuje s nezávislými vedcami a nedodržiava dôležité normy odbornosti. Už v časoch reorganizácie ŠOP SR za vlády Smeru, SNS a HZDS v rokoch 2006 – 2007 „boli odídení“ mnohí odborne a morálne silní ľudia, ktorí tam stále chýbajú. Spacifikovaná ŠOP SR odvtedy nezvoláva ani svoje poradné zbory a nedáva si odborne oponovať dôležité materiály, zato o to výdatnejšie si dáva z eurofondov (http://www.pralesy.sk/kniznica/aktuality/137-tat-minul-na-ochranu-prirody-34-milionov-eur-priroda-si-to-skoro-nevimla.html). Ministerstvo sa zase od roku 2012 tvári, akoby nemalo pracovnú skupinu pre zonáciu. (A akokoľvek sa tvári, je jasné, že už dlhodobo nemá nijakú systematickú predstavu o zónovaní ostatných veľkoplošných chránených území v SR. Ani o tom, ako zastaviť ťažké a rýchle straty biodiverzity priamo v našich - prepytujem - „národných“ parkoch povahy povážlivo papierovej https://spectator.sme.sk/c/20495626/blog-how-can-the-international-community-help-national-parks-in-slovakia.html.) Oba úrady sa zreteľne viac uzavreli do seba, vypli viaceré spätné väzby, točia si hlavne svoj „business as usual“ a pričasto nepresadzujú záujmy ochrany prírody a krajiny, ale pôsobia ako inštitúcie zajaté a unesené oligarchami. Za nekonajúce úrady síce sčasti zaskakujú enviromimovládky a nezávislí vedci, to je však na hony od zdravého stavu a len zdrsňuje to drsnokožie provizórium.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

KOMENTÁRE

Rusi stále trpia na štokholmský syndróm

Na prvý pohľad je to úplne nepochopiteľné.


Už ste čítali?